filtreaoleje

F1 okruh Monte Carlo VC Monaka: história, preteky a štatistiky

19.09.2025

6 min. čítania.

Michal

Veľká cena Monaka patrí medzi najviac prestížne v celom kolotoči Formuly 1 a je pre to hneď niekoľko dôvodov. Prvým je mesto Monte Carlo, ktoré prináša prestíž a na pár dní sa zmení na pulzujúce srdce motoristického športu. Druhým je profil trate, ktorý je veľmi technicky náročný. Poďte spoznať okruh bližšie, stojí to za to!

(Zdroj: depositphotos.com)

Vznik trate, jej popis, dĺžka a technické parametre

Okruh vznikol v roku 1929 na popud Anthonyho Noghesa, ktorý mal myšlienku pretekov v uliciach Monte Carla. Podporil ho aj vtedajší princ Louis II.

Už od začiatku sa okruh vyznačoval úzkou cestou, minimálnym priestorom na chyby a povrchom prispôsobeným bežnej premávke. Trať bola hrboľatá a obsahovala aj kanálové poklopy, čo zvyšovalo jej technickú náročnosť. Chýbali výbehové zóny a monoposty jazdili len pár centimetrov od zvodidiel, ktoré lemovali trať.

Jej dĺžka v prvých verziách predstavovala 3,145 km a postupnými úpravami sa predĺžila na 3,278 km. Počet zákrut sa zvýšil z pôvodných 14 na 12, pričom konfigurácia zahŕňala spojenie ostrých pomalých oblúkov s rýchlejšími pasážami.

K najcharakteristickejším prvkom trate patrí vlásenka pri Grand Hoteli, ktorá je najpomalšou zákrutou. Na opačnom póle je dlhý tunel, ktorý ponúka jednu z najrýchlejších pasáží na mestskom okruhu. Táto kombinácia extrémne pomalej a rýchlej časti vytvára jedinečný kontrast a súčasne dáva trati nezameniteľný charakter.

Podobne, ako v prípade Austrálie, okruh nie je permanentný, ale sa musí pred každým podujatím postaviť. Príprava zvodidiel, obrubníkov a tribún trvá 6 týždňov, ich odstránenie potom ďalšie 3. Samotná technická náročnosť znamená, že na trati obvykle víťazia iba skutočné esá, napríklad ako Alain Prost či Niki Lauda.

História trate z pohľadu pretekov F1 a jej súčasnosť

Okruh v Monaku sa prvýkrát objavil v kalendári Formuly 1 v roku 1950. Odvtedy patrí medzi stálice a postupne v histórii prešiel 6 väčšími úpravami.

Pôvodná verzia z rokov 1950 až 1972 merala 3,145 km a obsahovala 14 zákrut. Bola veľmi úzka a bez akýchkoľvek bezpečnostných prvkov, čo z nej robilo extrémne riskantnú trať. Prvá úprava prišla v rokoch 1973 až 1975, keď sa trať predĺžila na 3,278 km a počet zákrut stúpol na 12. Úpravy priniesli zmenu konfigurácie v okolí prístavu.

Druhá úprava prebehla medzi rokmi 1976 a 1985, keď sa dĺžka zvýšila na 3,312 km a pribudlo 23 zákrut. Tretia zmena prišla v rokoch 1986 až 1996 a posunula dĺžku na 3,368 km s 25 zákrutami. Zásahy sa týkali najmä úseku pri bazéne.

Štvrtá úprava nastala v rokoch 1997 až 2002 a znamenala mierne skrátenie trate na 3,367 km, no zachovala 25 zákrut. Úpravy sa sústredili na zlepšenie bezpečnostných zón, hoci ich rozsah bol vzhľadom na mesto stále obmedzený. Ďalšia podoba sa začala používať v roku 2003 a platila do roku 2010, keď mala trať 3,340 km a 18 zákrut.

Súčasný Circuit de Monaco meria 3,337 km a obsahuje 19 zákrut. Je najpomalším okruhom celej sezóny F1, má úzke ulice lemované zvodidlami a bez veľkých výbehových zón. Ikonické úseky ako šikana pri Grand Hoteli či tunel ale sú zachované.

(Zdroj: depositphotos.com)

Najdôležitejšie sezóny a kto v nich kedy a ako vyhral

Prvé preteky v Monaku sa konali v roku 1929. William Grover-Williams na Bugatti Type 35B zvládol celú vzdialenosť a stal sa prvým víťazom okruhu.

V roku 1950 sa okruh zaradil do novovzniknutého kalendára Formuly 1. Hneď v prvom kole havarovalo desať monopostov, no Juan Manuel Fangio na Alfa Romeo 158 doviedol preteky do víťazného konca. Prvé monacké víťazstvo v rámci majstrovstiev sveta tak patrí jednému z najväčších šampiónov histórie a ukazuje náročnosť trate.

Sezóna 1967 sa naopak zapísala tragédiou Lorenza Bandiniho, ktorý po nehode a následnom požiari zomrel. Preteky vyhral Denny Hulme na Brabhame BT24, no celkový priebeh viedol k zásadným zmenám v bezpečnosti, čo bolo pozitívne.

Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov dominoval trati jazdec Ayrton Senna. Medzi rokmi 1987 a 1993 tu zvíťazil celkovo šesťkrát, pričom tieto jeho výsledky ukázali, že okruh v Monaku dokáže zvládnuť iba výnimočný pretekár. Neskôr sa do menoslovu víťazov zapísali aj Mika Häkkinen či Michael Schumacher.

Samozrejme, na trati sa z času na čas zrodili aj nečakané víťazstvá a to vinou rôznych externých faktorov či okolností. Medzi zaujímavé patria napríklad rok 1996 a Oliver Panis na Ligieri alebo sezóna 2004 a výhra Jarna Trulliho na Renaulte.

Zaujímavosti, traťové rekordy, štatistiky a ďalšie čísla

Monako patrí medzi špeciálne trate aj vďaka svojim štatistikám. Ide o najkratší okruh v kalendári F1, na ktorom sa jazdí najväčší počet kôl a to až 78.

Celková dĺžka pretekov je 260,286 kilometra, čo je najmenej zo všetkých Veľkých cien Formuly 1. Unikátom je nulový rozdiel medzi štartovacou a cieľovou čiarou, pretože obe sú umiestnené presne na rovnakom mieste. Tieto fakty podčiarkujú výnimočnosť trate, ktorá je z pohľadu čísel skutočným unikátom v celom šampionáte.

Monoposty tu dosahujú maximálnu rýchlosť 286 km/h, no jazda na plný plyn tvorí iba 42 % celého kola. Priemerná spotreba paliva je 1,60 kilogramu na kolo a každých 10 kilogramov paliva navyše spomaľuje auto približne o 0,26 sekundy.

Z technického pohľadu je trať obrovskou skúškou pre jazdcov aj techniku. Priemerný počet preradení za jedno kolo je až 54, čo je jedna z najvyšších hodnôt v šampionáte. Pneumatiky tu majú stredné opotrebenie, naopak brzdy trpia extrémnym zaťažením. Zavesenie kolies zas musí odolať pomerne častým kontaktom so zvodidlami.

Zaujímavá je aj návštevnosť trate. Kapacita okruhu je 37.000 divákov, čo je výrazne nižšie číslo v porovnaní s inými Veľkými cenami. Poloha priamo v meste a možnosť sledovania aj z lodí či hotelov ale robí z pretekov v Monaku výnimočný zážitok.

Zdieľať článok na Facebooku